Dostali ste návod na cestu životom ?

Ľudia od pradávna bádali a očakávali, že objavia nejakú tajomnú látku, ktorá predĺži ľudský život.

Alebo že objavia nejaké vitalizujúce cvičenie, ktoré sa stane kľúčom k zdravému životu.

Namiesto toho sme sa ocitli pred problémom odpadu – na každej úrovni ľudského bytia.

Ľudskú bunku dusia produkty jej látkovej premeny, keď nefunguje medzibunkový odvoz odpadu.

Ten nefunguje väčšinou preto, lebo pijeme nevhodné tekutiny, ktoré nie sú schopné preniknúť bunkovými membránami.

Bunka v snahe nenechať sa ochromiť sa rozdelí, ale tým sa rozdelí aj jej odpad a tak každá nová bunka začína existovaťuž zaťažená odpadom.

Keď sa kapacita delenia buniek vyčerpá, bunky odumierajú a s nimi aj celý organizmus.

To isté prebieha aj na duševnej úrovni.

Oblačno v mysli ochromuje našu aktivitu a oberá o radosť zo života a prináša až depresiu.

Pozitívne myslenie neignoruje nepríjemné stránky života, ale prichádza na to, že dobré je všetko,

lebo všetko môže človeku pomáhať a slúžiť a nepríjemné okolnosti zvlášť. Bytie je radosť.

Schopnosť tela zregenerovať sa a získať vitalitu značne závisí od prísunu živín, podľa možností v prírodnom stave.

Telo je samouzdravovací a samoočistný organizmus.

Sám sa udržuje v chode keď nie je vystavený celodennej záťaži v podobe sedavého života, fajčenia, prejedania sa,

nesprávneho stravovania a nedostatku spánku.

Jesť by sme mali nielen to, čo nás zasýti, ale to, čo je pre nás naozaj životodarné ...viac ovocia, zeleniny,

orieškov a semienok lebo len živiny živia živé.

Naša potrava by mala byť čo najčerstvejšia a prírodná. Inak sa jedením systematicky nastavujeme na choroby.

Človek dnes jedáva priveľa, pričasto, nesprávne a narýchlo.

Telo potrebuje svoj „stavebný materiál“ v správnej forme, v správnom množstve a v správnom čase.

Pri každom technickom zariadení je návod na použitie.

Človek na svoju cestu životom návod nedostal, preto si ho musíme zadovážiť sami počúvaním

svojho vnútra...telo nám vždy „povie“ keď niečo robíme nesprávne.